Posledný vyučovací deň pred jesennými prázdninami sme sa so žiakmi 4. ročníka rozhodli spestriť si trochu netradične. Keďže nám učenie ide podľa plánu a s učivom sme na dobrej ceste, dopriali sme si Deň bez lavíc.
Školské lavice sme odsunuli nabok, na rad prišli koberce, karimatky a miesta, ktoré si deti mohli vybrať podľa vlastných predstáv. Počas tohto dňa sme sa venovali opakovaniu vybraných slov, matematickým úlohám a aj vlastivede, no tentoraz nie tradičným spôsobom. Učili sme sa prostredníctvom rôznych didaktických hier, ktoré deti dobre poznajú a s obľubou ich hrávajú aj počas bežných vyučovacích hodín.
A práve tu prišlo milé prekvapenie! Žiaci sa s nadšením pustili do práce, pravidlá hier ovládali natoľko dobre, že pani učiteľka mohla tentoraz prevziať úlohu pozorovateľa. Deti si aktivity organizovali, viedli, vyhodnocovali a nezabudli ani na zaslúžené odmeny. Na matematike dokonca popustili uzdu fantázii a vymýšľali vlastné, nové matematické aktivity.
Bol to deň plný radosti, spolupráce, tvorivosti a vzájomného rešpektu. Veľkú radosť nám urobilo aj to, ako sa deti počas celého vyučovania správali. Boli slušné, zodpovedné, ohľaduplné a dokázali, že sa vedia dohodnúť, spolupracovať a rešpektovať jeden druhého.
Deťom sa takáto forma vyučovania veľmi páčila a už teraz by si ju rady zopakovali. A čo pani učiteľka? Tá mala zo svojich štvrtákov obrovskú radosť a odniesla si krásny pocit, že keď dostanú priestor a dôveru, dokážu naozaj veľké veci.
Veď učenie nemusí vždy prebiehať iba v laviciach. Niekedy stačí trochu zmeniť priestor, pridať hry, dôveru a dobrú náladu – a škola je hneď o čosi veselšia!
Mgr. Jana Straniaková