Piatok 29. mája 2026 sa do kroniky našej školy a do spomienok našich deviatakov zapíše veľkými, elegantnými písmenami. Kým ešte pred pár mesiacmi boli naši žiaci bežnými školákmi v teniskách, v tento májový podvečer sa pred nami rozprestrel pohľad, ktorý mnohým vtisol slzy do očí. Zo chlapcov sa stali mladí džentlmeni v oblekoch a z dievčat očarujúce dámy v prekrásnych šatách.
Celá slávnosť odštartovala emotívnym prijatím a zápisom do pamätnej kroniky u pani starostky na obecnom úrade, odkiaľ kroky našich deviatakov viedli priamo do slávnostne vyzdobenej sály. Práve tam, presne o 17:00, zazneli prvé tóny a začal sa večer plný hrdosti, vďaky a noblesy.
Po úvodnom príhovore prišiel rad na to, na čo všetci prítomní najviac čakali. Žiaci predviedli plody týždňov poctivej práce – ukážky spoločenských tancov pod vedením tanečného majstra. Sálou znel waltz, valčík či rezké tango. Každý krok, každý úsmev a každé otočenie na parkete nieslo pečať dospelosti. Najkrajším momentom prepojenia generácií bol však tradičný rodičovský tanec, kedy otcovia vykrútili svoje dcéry a synovia s úctou viedli svoje mamičky.
Večer sprevádzala skvelá nálada, smiech a zábava, ktorú obohatili vtipné vstupy našich talentovaných žiackych moderátorov, stoličkový tanec a veselá súťaž pre ockov. Jedným z vrcholov programu bolo vyhlásenie Kráľa a Kráľovnej Venčeka, no víťazmi boli v skutočnosti všetci – za ich snahu, odvahu a šarm.
Obrovské a úprimné poďakovanie patrí v prvom rade našim skvelým rodičom za ich nekonečnú lásku, podporu a trpezlivosť. Veľká vďaka patrí tiež vedeniu školy, celému pedagogickému zboru a pani starostke za neutíchajúcu pomoc pri organizácii tejto slávnosti a všetkým učiteľom za ich úžasnú štedrosť, ktorou k úspechu tohto večera prispeli.
Tento Venček nebol len prehliadkou tancov, bol symbolom konca jednej krásnej kapitoly na základnej škole a začiatkom niečoho nového. Milí naši deviataci, prajeme vám, aby ste životom kráčali s rovnakou ľahkosťou, noblesou a istotou, akú ste predviedli na tanečnom parkete. Sme na vás nesmierne hrdí!
Ing. Katarína Terkošová