Minulý rok sa zrodila pekná tradícia, že na konci júna my deviataci za prítomnosti pani starostky Ing. Moniky Hamaďákovej a pána riaditeľa Mgr. Slavomíra Tokára zasadíme v areáli školy lipu. Na pamiatku i na rozlúčku s touto školou a s detstvom. A prečo práve lipu?
V našej vlasti ľudia oddávna považovali lipu za symbol Slovanov a priateľstva. Nájdeme ju aj v mnohých názvoch miest, v pesničkách, v erboch. Aj tu v Kamenici pri kostole máme jednu tristoročnú lipu, ktorou sa obec pýši. Najstaršia lipa na Slovensku má až 700 rokov. Lipa je nielen stromom, ktorý rastie niekoľko storočí, ale je aj stromom lásky. Možno práve preto ľudia odvodili symbol srdca z tvaru lipového listu. Často ju sadili a sadia aj mnohí politici pri významných udalostiach.
Pre nás je takou významnou udalosťou ukončenie základnej školy. Na tejto škole sme prežili krásnych 9, ba niektorí, ak počítame škôlku, 13 rokov. Získali sme tu základné vedomosti, zažili priateľstvo, lásku a máme pocit, že sme aj zostarli skoro ako tá lipa. Čas sa nedá zastaviť, zrýchliť, ani spomaliť. Končí sa jedna etapa nášho života, kedy sa my deti meníme na mladých ľudí plných snov, ideálov a hlavne očakávaní, čo nám prinesie život. Aké pocity u nás prevládajú? Kam budú smerovať naše ďalšie kroky? O tom všetkom sme sa rozprávali s pani starostkou, ktorá sa k nám prihovorila a zaželala veľa úspechov v našom ďalšom štúdiu. Slávnostný akt sme ukončili podpísaním sa do školskej kroniky.
žiaci 9.A
